15 rokov skúseností
Vykurovacie kotly, ktoré boli montované pred rokom 1978, je spravidla potrebné celoročne prevádzkovať s teplotou kotlovej vody 70°C. Toto vedie k vysokým tepelným stratám cez povrch (cca. 15 až 25 % ročnej spotreby paliva).
Typické pre kotle s kombinovaným spaľovaním sú veľké, zväčša zle tepelne izolované dvere a čistiace otvory. Z toho vyplývajú vysoké tepelné straty sálaním.
Staršie kotle si udržiavajú vysokú prevádzkovú teplotu, aj keď nie je potreba tepla a tým spôsobujú náklady na spotrebu. Okrem toho sú pre ochladení a opätovnom vyhrievaní ohrozené koróziou.
Teplota teplej vody by sa mala dať nastaviť samotným regulačným okruhom s pamäťou. V opačnom prípade dochádza k veľkým stratám v dôsledku pripravenosti na prevádzku a cez povrch.
Straty spalinami väčšie ako 12% sú dôsledkom konštantnej prevádzky. Výhrevné plochy sú neustále teplé a teploty spalín sú hneď po štarte relatívne vysoké. Zabudovaním nového horáka je síce možné znížiť straty spalinami, avšak veľké straty ochladzovaním povrchu zostávajú zachované. Veľký, starý kotol zostáva aj s novým horákom neefektívnym spotrebičom energie.
